Hoci pochádzam zo stredného Slovenska, ako veľa mladých, aj ja som sa ocitol v Bratislave. Nenadávam, nesťažujem sa, nechválim… proste je to tak. Ako ja vravím, všade nájdeš aj dobrých aj zlých ľudí. Keď to hovorím, na tých zlých používam iný výraz ?
Pred nedávnom som zavítal na jedno miestne štrkovisko. Rybársky aj rekreačne je hodne navštevované. Proste ľudí ako hadov. Najskôr som si revír len tak obišiel, aby som zistil, kde sa ako darí a kde je aké voľné miesto.
A teraz skok v čase. Keď som bol chalanisko a začínal som chodiť na ryby, jedno z prvých pravidiel bolo, že sa mám pozdraviť, keď prídem k vode a sú tam iní rybári. Kto sa nezdraví, je nevychovaný. A to platí pre rybačku, prácu, chodbu v bytovke, výťah…
A sme v čase späť pri štrkovisku v Bratislave. Obchádzajúc brehy som postretol mnohých rybárov. Samozrejme som sa im pozdravil. Všetci na mňa pozerali ako na ufóna, že čo od nich vlastne chcem?! Prečo ich oslovujem? Dovolím si povedať, že väčšina ani neodzdravila. Boli medzi nimi aj otcovia so synmi. Kde už nejde len o osobné hulvátstvo, ale o vzor svojim deťom a výchovu.
Viem, že to vyzerá ako moralizovanie a poúčanie. A možno to tak aj je. Ale trocha morálky a kurz slušného správania by nám rybárom zjavne nezaškodil.
Preto vás všetkých, slovenských rybárov, chcem požiadať, aby sme boli k sebe ľudskí. Sme jedna partia. Viem, že nás mnohé rozdeľuje. Jedni sú muškári, druhí kaprári, ďalší prívlačiari… iní sme chyť a pusť, ďalší ľúbia ryby na pekáči… niektorí sme zo západu, iní z východu. Ale spája nás tento krásny koníček. V ňom nájdeme spoločné témy. A hlavne sme spoločne členmi SRZ. Takže jednej veľkej organizácie, v ktorej musíme držať spolu. Preto buďme my, slovenskí rybári, súdržní a priateľskí voči sebe. Istotne sa nám tak bude lepšie a príjemnejšie spolunažívať ?